Román o ženách pre ženy označovaný za kubánsku obdobu Pani Bovaryovej. Kuba, prelom 19. a 20 storočia. Doba, kedy ľudia sa sobášili z náklonnosti, ktorú si často zamieňali s láskou. Intímne vzťahy vzbudzovali hnus a opovrhovanie. Victoria pod vplyvom zásadovej výchovy si berie dobrého muža,no fyzickým prejavom sa zo všetkých síl vyhýba. Uvedomuje si, že manžela nemiluje. Počas jeho neprítomnosti stretáva iného. Poruší všetky svoje zásady. Dokáže sa vyrovnať nielen s dôsledkami svojich činov, ale aj so svojím svedomím?
"Marianela" es una de las muchas obras que muestran la grandeza de espíritu del género humano, no obstante pocas logran realizar el profuso escrutinio que realiza Galdós en el corazón de sus personajes. Marianela, "Nela", joven huérfana y de pobres atributos físicos, sirve de lazarillo de Pablo, joven ciego y de cómoda posición social, de quien se enamora. Pablo, que sólo conocía el mundo a través de las descripciones que de él hacía Nela y de las abundantes lecturas que le hacía su padre y que Pablo recibía con avidez, jura a Nela que sus sentimientos hacia ella eran los mismos. Bajo la promesa de una vida juntos, Nela se entrega a la construcción de las más cándidas fantasías de vivir a su lado. La vida trágica de la muchacha Nela, fea y deforme, enamorada del ciego Pablo a quien sirve de lazarillo, es el hilo conductor sobre el que se entrelazan tres temas: la ceguera y su posible cura, la relación sentimental y la situación socioeconómica. La maestría del escritor canario se demuestra en la articulación narrativa de las oposiciones principales: belleza física y belleza moral; industria y agricultura, el hoy y el ayer; cultura y naturaleza. La relación del ciego con su lazarillo ha quedado como una de las más bellas surgidas de la pluma de Galdós.
Na skalnatom severošpanielskom pobreží neďaleko osady La Galea stroskotá za nočnej búrky anglická loď s nákladom uhlia. Rodina Sabasa Jáuregiho tak ako aj ostatní dedinčania vyvinie nadľudské úsilie, aby nazbierala fúru uhlia. Celé dva dni a noci žijú členovia rodiny ako v mátožnom sne, plní strachu a obáv, posadnutí túžbou získať zadarmo vzácne palivo.
Hrdinka románu — dona Obdúlia pochádza zo slávneho rodu Montcadovcov a je na to veľmi hrdá. Má 84 rokov, umiera, ale ani v týchto vážnych chvíľach sa nevzdáva svojich zásad a spôsobov. Je impulzívna a ignoruje etiku. Okolo jej postele sa tisnú príbuzní, ktorí čakajú na dedičstvo. Dona Obdúlia, vzor cnosti a ochrankyňa mravov, umierajúc najradšej spomína na svoje úspechy u mužov, takže je čitateľovi jasné, že to bolí cnosť iba z núdze. Svoj protest voči okolitému svetu najlepšie zvýrazní svojím testamentom. Román sa ponáša na starý portrét z aristokratického salónu. Autor humorne a súčasne vysoko umelecky načrtol boj dvoch svetov - starého, miznúceho, s novým, nadchádzajúcim. A dona Obdúlia, hoci je aj predstaviteľka toho miznúceho sveta., natrvalo utkvie v čitateľovom povedomí. Ve slovenštině, verše přebásnil Miroslav Neman.
