Západ a láska je ťažiskové dielo švajčiarskeho frankofónneho filozofa histórie a kultúrneho a literárneho historika Denisa de Rougemont (1906 – 1985). Kniha je fascinujúcim prienikom do európskej kultúry videnej cez prizmu lásky. Toto dielo možno považovať za jednu zo základných prác o koreňoch, smerovaní i zmysle západného človeka a jeho civilizácie a kultúry.
Za najkrajšiu knihu roka označila francúzska kritika román J. M. G. Le Clézia Púšť, ktorý s nadšením privítala aj širšia čitateľská verejnosť. V dvoch paralelne rozvíjaných a prelínajúcich sa príbehoch, odohrávajúcich sa začiatkom tohto storočia a v súčasnosti v niekdajšej francúzskej kolónii, v Maroku, vytvoril autor úchvatné básnické podobenstvo o slobode a o porobe človeka a usvedčil technicky vysoko vyspelú a civilizovanú západnú spoločnosť na sklonku druhého tisícročia z neľudskej krutosti a ľahostajnosti voči všetkým, ktorí sa odmietajú podrobiť zákonom pragmatickej funkčnosti. Hrdina prvého príbehu Nur putuje so záhadnými modrými ľuďmi, púštnymi bojovníkmi a kočovníkmi, za vidinou zasľúbenej krajiny, kam nevkročí cudzí dobyvateľ a kde bude hojnosť pre každého. Sedemnásťročná Lalla prichádza z rodného Maroka do vysnívaného bieleho mesta v zámorí, do Marseille, kde spoznáva rub civilizácie, prízračný svet vydedencov z normálnej spoločnosti a zotročenosť tých, ktorí sa normalizovali.
Krátke prózy talianskeho autora - Objavenie abecedy, Oheň a plameň, Obrúčka v snehu, Doláre, Mlčanie, Láska v studni, Morská voda, Teplá posteľ, Bomba, Zelená ako more.
V odľahlej pevnosti na hraniciach dôstojník Giovanni Drogo čaká na útok nepriateľov zo severu. Celé roky nečinne sníva o hrdinstvách, a keď sa nepriateľ konečne zjaví, Drogovi už dochádzajú sily a podarí sa mu vybojovať len zápas so sebou samým. Vrcholné románové dielo Dina Buzzatiho Tatárska púšť vzniklo roku 1940, v období najsilnejšieho fašizmu v Taliansku.
Ein witziger und aktuell gebliebener Roman über den Konsum als Ersatzreligion Das Ziel aller Wünsche, das Ende allen Begehrens präsentiert sich den Studenten Sylvie und Jérôme in folgender Gestalt: Eine Wohnung mit schwarzem Ledersofa, mit Bücherschränken aus heller Kirsche. Mit Nippes in einem Möbelstück aus rotem Lack, einem Tischchen mit Telefon, Abreißblock und – und, und. Denn Sylvie und Jérôme sind Kinder ihrer Zeit, der sechziger Jahre. Ihre Welt ist eine Konsum- und Warenwelt, und entsprechend haben sie eine Passion, eine einzige: besser zu leben. Beide brechen sie ihr Studium ab, um mit Marktanalysen für Werbeagenturen das schnelle Geld zu gewinnen. Doch dieses Geld lässt auf sich warten. Enttäuscht von Stagnation und dem immer währenden Aufschub ihres Glücks gehen sie schließlich nach Tunesien. Dort erwartet sie eine staubige »leere« Welt, die ihren Konsumphantasien keine Anhaltspunkte bietet. Doch das Begehren bleibt lebendig.
Giuseppe de Lampedusa fue el último eslabón de una principesca familia siciliana y el autor de una única novela... o mejor dicho, de una novela única: El Gatopardo, cuya existencia constituye uno de los más inquietantes enigmas de la literatura reciente. ¿Cómo pudo un noble arruinado y taciturno, envenenado de decadencia, allá en la lejana y aislada Sicilia, escribir una sola novela que acaba siendo una de las obras narrativas más hermosas y desoladoras de un siglo repleto de buenos y afamados novelistas? Y ¿Quién fue ese noble arruinado y taciturno? No fue Lampedusa un hombre de vida aventurera, ni un aristócrata tarumba, ni un escritor especialmente chiflado... su vida transcurrió por un cauce grisáceo, poco vistoso, como casi todas las vidas: una extraña e indisciplinada sucesión de alegrías y desdichas, de azares y de malentendidos con uno mismo y con el tiempo que le toca vivir.
Neľútostná paródia na dejiny Francúzska od počiatkov až po tzv. civilizovaný novovek. Brilantný, ironický román si berie na mušku všetko, čo sa v autorovej krajine vydáva za veľké, vznešené, nedotknuteľné.