Patrick Collinson fue un distinguido historiador del período moderno temprano cuya obra dio forma al entendimiento de la Reforma Inglesa. A través de su erudición seminal, demostró que el Puritanismo era una fuerza significativa dentro de la Iglesia Isabelina, en lugar de un mero grupo radical marginal. Su investigación sentó las bases para lo que hoy se denomina el 'Consenso Calvinista' en los estudios de la Reforma Inglesa. El enfoque de Collinson desafió las visiones predominantes sobre el radicalismo religioso del Puritanismo dentro de la cultura británica.
This investigation of the transformative religious changes of the 16th and 17th centuries in England, arise from Patrick Collinson's 1986 Anstey Memorial Lectures at the University of Kent. The book examines the effects of these changes on the nation, the town and family and their culture. It is about the birth of a new and in some ways different England, the one that we know and about the painful complications attending that birth, including the English Civil War. It looks at the implications of the Protestant Reformation for English national self-consciousness.
Focusing on church puritanism, this historical account examines the movement's political and ecclesiastical dimensions, exploring its membership structure and internal contradictions. It delves into the pursuit of "a further reformation," highlighting the complexities and evolution of puritan beliefs and practices from its inception in 1967. The book provides a comprehensive analysis of how puritanism shaped religious and political landscapes.
Reformné hnutie v 16. storočí, z ktorého vzišli luteráni, kalvinisti, hugenoti, presbyteriáni a anglikánska cirkev, zásadným spôsobom zmenilo identitu vznikajúcich národných štátov Európy. Patrick Collinson, jeden z najvýznamnejších historikov tohto obdobia, nachádza príčiny reformácie v cirkvi neskorého stredoveku. V tomto zmysle sa zamýšľa nad významom slov, jazyka a kníh, nad príspevkom Erazma Rotterdamského, nad významom kníhtlače, vďaka ktorej sa Biblia písaná materinským jazykom stala najdôležitejším prostriedkom šírenia kultúrneho nacionalizmu (napriek tomu, že väčšina obyvateľstva bola negramotná). Pozornosť venuje úlohe Martina Luthera, približuje Zwingliho Zürich, Kalvínovu Ženevu, Jana Husa a jeho reformy v Čechách, Kostnický koncil, zamýšľa sa nad hlavnými rozdielmi medzi evanjelickou (luteránskou) a reformovanou (kalvínskou) cirkvou. Skúma tiež hybné sily katolíckej reformácie či protireformácie, reformáciu na Britských ostrovoch – revolučnú škótsku reformáciu, nikdy neuskutočnenú írsku reformáciu a ťažko vybojovanú anglickú reformáciu, kde kráľovná Alžbeta významným spôsobom zmierňovala radikálny protestantizmus – i najväčší holokaust náboženského umenia v dejinách. Táto kniha je krátkym, ale hlbokým pohľadom na jeden z najväčších medzníkov európskych dejín.
