Evgenii Prilepin es un escritor ruso conocido por su prosa afilada y su mirada penetrante sobre la Rusia contemporánea. Sus obras a menudo se sumergen en temas de identidad, patriotismo y las complejidades de la vida en el panorama postsoviético. El estilo de Prilepin se caracteriza por su honestidad cruda y una profunda comprensión de la psique humana, ofreciendo a los lectores una perspectiva sin filtros de la sociedad rusa. Su escritura está profundamente informada por sus convicciones políticas y su activismo, lo que aporta una capa adicional de resonancia a su producción literaria.
Set in the late 1920s, the story follows Artiom Goriainov, a man wrongfully convicted of patricide and imprisoned in the brutal Soviet camps of the Solovki Archipelago. As he endures the harsh realities of camp life—hunger, betrayal, and the loss of friends—Artiom remains an everyman without strong political beliefs, driven solely by the instinct to survive. His narrative unfolds like a witness to the chaos around him, capturing both the brutality of the environment and a poignant love affair amidst despair.
Exploring the life of Zakharka through interconnected stories, this novel captures the essence of early 21st-century Russia. The narrative unfolds non-linearly, revealing Zakharka's experiences as a child, a lovesick youth, a grave-digger, a nightclub bouncer, a father, and a soldier in Chechnya. It offers a poignant reflection on the social issues of unemployment, poverty, and violence that resonate globally. Prilepin's portrayal of Zakharka's journey provides a compelling insight into the complexities of modern Russian life.
Pomocný dělník, stěhovák, omonovec, pracovník bezpečnostní agentury, čečenský veterán – tohle vše má za sebou jinak vysokoškolsky vzdělaný Zachar Prilepin (*1975), který publikuje od roku 2003. Kniha Botky plné horké vodky přináší jedenáct až brutálních příběhů o přátelství, zradě, lásce i věrnosti. Odehrávají se tu historky kruté a tragické, ale někdy zároveň velmi komické. Což je ostatně pro mimořádně svébytnou Prilepinovu poetiku příznačné. Pro nás, Středoevropany, je to navíc velmi syrové svědectví o bezútěšném bytí postsovětského Ruska.
První Prilepinova kniha přeložená do češtiny.
LISTY Z DONBASU sú kronikou udalostí a bojov, galériou vodcov i obyčajných ľudí. Sú drsným, no ľudským pohľadom za oponu mainstreamových médií na hrôzy a nezmyselnosť vojny takmer v strede Európy – v Donbase.
Zachar Prilepin, nielen známy, ale aj uznávaný ruský spisovateľ, radikálny politik, novinár a vojnový korešpondent s bojovými skúsenosťami z Čečenska, sa rozhodol na vlastnej koži zažiť, vlastnými očami vidieť a pochopiť zložitosť boja separatistov na východe Ukrajiny.
Rozhovory so známymi veliteľmi separatistických bataliónov, vodcami separatistických republík sa striedajú s popismi bojov a osudov mužov a žien, drsná a tragická realita je doplnená drsnou vojnovou poéziou.
Paradoxom knihy je, že nie je napísaná v prospech Ruska, ani proti Ukrajine, je napísaná o ľuďoch a v prospech ľudí, ktorí žili a chcú žiť v Donbase podľa svojich predstáv sociálnej a ekonomickej spravodlivosti, i keď jazyk dorozumenia sa stal zdrojom nenávisti.
Autor chce svojou reportážou dať možnosť čitateľom vytvoriť si, alebo doplniť obraz udalostí, ktoré sa nás iba zdanlivo netýkajú.
Je to kniha rozhovorov, konfrontácii myšlienok a svedectiev, ktoré vytvárajú rôznofarebnú mozaiku, vnútorne protirečivý obraz príčin vzniku, priebehu a udalostí v Donbase.
Sedem ľudí z obálky, bolo v čase napísania knihy živých, dnes už medzi nami nie je ani jeden z nich.
Главный герой романа "Патологии" - Егор Ташевский - не бесстрашный воин. Он попал на чеченскую войну - о поражен ее бесчеловечностью и нелогичностью, она не вписывается в представления о жизни
