Ľudácka Slovenská republika rokov 1939-1945 a holokaust v kolektívnej historickej pamäti slovenskej spoločnosti
- 66 páginas
- 3 horas de lectura







Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.
Monografia, predstavuje vstup do dôležitej, no na Slovensku nie dostatočne preskúmanej problematiky. Autori jednotlivých kapitol vo svojich textoch analyzujú rôzne aspekty komunikácie a vzťahov medzi generáciami v súčasných bratislavských rodinách, pričom svoje poznatky zasadzujú do komplexnejšieho rámca európskeho výskumu.Závery, ku ktorým dospeli, sú jednoznačné: generácie rodičov, detí a vnukov sa navzájom potrebujú. Chcú a musia kooperovať na úrovni spoločnosti, komunity alebo rodiny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v spoločnej domácnosti alebo bývajú oddelene. Každá generácia prináša do spoločného vzťahu vlastné skúsenosti, zručnosti, aj emócie. Fungujúca spoločnosť i rodina je výsledkom práve tejto spoločne zdieľanej rozmanitosti. Za najväčšiu výzvu pre budúce výskumy považujú autori zachytenie ambivalencie vzťahov a komunikácie medzi generáciami v súvislosti s konfliktami medzi nimi. Zistenia, ku ktorým dospeli, upozorňujú na zaujímavé trendy a súčasne otvárajú ďalšie otázky, ktoré bude potrebné preskúmať.
Cieľom publikácie je prehľadne spracovať vybrané metódy vzdelávania o holokauste na Slovensku, zamerať sa na špecifiká holokaustu na Slovensku, pozrieť sa na slovenskú spoločnosť a problém židovského majetku, priblížiť život židov na Slovensku po druhej svetovej vojne.
Materiály z medzinárodnej konferencie (Bratislava 2. - 3. 12. 2011).
Pätnásť osobných spomienok možno čítať ako obsahovo i formálne špecifické a neopakovateľné svedectvá o tom, ako sa konkrétnym ľuďom neočakávane rýchlo, bolestne skončilo detstvo.
Nebojte sa, táto kniha neobsahuje žiadne zjednodušené návody, ako praktikovať vlastenectvo veľkohubým štýlom súčasných „národniarov". Naopak, po jej prečítaní sa môžete stať skutočným zrelým vlastencom a tiež feministom. Národná hrdosť a vlastenectvo, to sú veľké slová, dajú sa však rozmeniť na každodenné javy, ktoré sú zrozumiteľnejšie. Najmä, ak sú vyrozprávané vo forme príbehov. Zábavných, strašných, smiešnych a často celkom absurdných príbehov mužov a žien prežitých za posledných sto rokov v našej krajine. Etnologička Monika Vrzgula ich pôvodne písala pre inZine a podobne ako na internete, aj v knihe sú rozčlenené do troch častí. Prvá Poznáme sa, Slováci rozpráva o živote ľudí za prvej republiky, slovenského štátu i za socializmu, o obyčajných ľuďoch, strednej triede, elite i politikoch, o tom ako pracovali, podnikali, zabávali sa, bojovali a tvorili naše dejiny. Do druhej časti sú sústredené príbehy malých, ale našich slovenských miest. Posledná časť nazvaná Aj v sukni sa dá bežať tak rýchlo, že predbehnete dobu pojednáva o slovenských ženách, čo boli trochu popredu. Táto útla knižka ilustrovaná drobnosťami majstra Danglára s vtipom a pôvabom presviedča o tom, že mať spoločné spomienky znamená niekam a k niekomu patriť. A to i napriek tomu, že spomienky a názory na tú istú udalosť sa u jednotlivcov či skupín ľudí výrazne líšia.
Text je logicky rozdelený do kapitol reprezentujúcich históriu a najzaujímavejšie pamiatky mesta. Ostatné pamiatky sú popísané v časti prechádzka mestom. Sprievodca obsahuje popis najvýznamnejších kúpeľných miest a hradov v okolí. Návštevník ocení zoznam otváracích hodín galérií, múzeí a zaujímavostí v meste. Na záver sprievodcu sú uvedené lokálne špeciality a recepty.