Dana Hábová Libros

Chronologicky zpracovaná kniha rozhovorů o životní dráze a filmových dílech výrazné osobnosti současné světové kinematografie.

BREH UTÓPIE (CESTA. STROSKOTANIE. ZÁCHRANA.) The Coast of Utopia (Voyage. Shipwreck. Salvage.) ŤAŽKÝ PROBLÉM The Hard Problem ARKÁDIA Arcadia Preložili Zuzana Vajdičková (Breh utópie, Ťažký problém) a Dana Silbiger-Sliuková (Arkádia). Prvé slovenské vydanie divadelných hier svetoznámeho dramatika Toma Stopparda predstavuje prierez jeho tvorbou v prekladoch Zuzany Vajdičkovej a Dany Silbiger Sliukovej. Zbierka obsahuje rozsiahlu trilógiu o osudoch historických osobností Breh utópie, divadelnú hru Arkádia, známu tiež z uvedenia v Slovenskom národnom divadle v réžii Romana Poláka, a divadelnú hru Ťažký problém o otázkach vedomia a subjektivity. „Stoppard od svojich začiatkov, keď ho kritika na základe hry Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi, ktorou prerazil a ktorou sa natrvalo etabloval ako stálica nielen britskej divadelnej scény, zaradila medzi nástupcov Becketta a absurdistov a súčasne označila za následníka Shawa a jeho salónnej konverzačnej drámy, prešiel prerodom na spoločensky a ľudsky angažovaného dramatika so záujmom o filozofiu a históriu a miestami až s čechovovskou poetikou, ktorý však nestratil svoj typický nadhľad a zmysel pre humor. Hoci svojím intelektuálnym prístupom môžu jeho hry na prvý pohľad pôsobiť príliš sofistikovane až neprístupne, z jeho ,zmesi myšlienky a citu, usporiadaného intelektu a chaosu života sála úžasné divadelné teplo´ (Brantley, 2006).“ (Zuzana Vajdičková Od absurdity k chaosu)

„Opět jsem se pokusil spáchat sebevraždu. Tentokrát jsem si navlhčil nos a strčil jej do zástrčky. Naneštěstí nastal zkrat a pouze jsem vykopl ledničku. Stále posedlý myšlenkou na smrt, ustavičně přemítám. Jestlipak je posmrtný život? Pokud ano, rozmění mi tam dvacku?“ V Obhajobě šílencově, téměř souborném vydání povídkového díla Woodyho Allena (obsahuje sbírky Vyřídit si účty, Bez peří a Vedlejší účinky) narazíte nejen na šílenou filozofii, ale též filozofické šílení. Je to totéž? A jak to poznat? Jak se vyrovnat s géniem, který pod vámi neustále podtrhává sesli? Obhajoba šílencova potěší každého fanouška Woodyho Allena. A koho nepotěší, ten je prostě šílenec.

Emily Dickinson, la gran poetisa estadounidense, intenta convencernos de que la esperanza “es una cosa con plumas”. No es así, dice Woody Allen. Esa cosa con plumas resulta ser su sobrino. En fin, lo que sí es cierto es que aquí el docto ignorante de Allen vuelve a arremeter contra la cultura. Sin plumas es la segunda recopilación de sus escritos satíricos. Además de los cuentos publicados regularmente en el New Yorker, se han rescatado textos admirables provenientes de otras fuentes —algunos incluso inéditos—, así como dos hilarantes comedias en un acto: Dios y Muerte. En todos ellos, Allen hace estrafalarias reflexiones sobre los problemas que le obsesionan y que le han hecho famoso: la muerte, Dios (o su carencia), las mujeres (o su carencia), los intelectuales, las artes y hasta los dentistas. No contento con ello, orienta al lector acerca del gran interés de los temas que inspiran los ballets, de cómo ejercer la desobediencia civil o de cómo examinar un fenómeno psíquico.

A humor classic by one of the world’s funniest writers, Side Effects is a treat for Allen fans and those just discovering how gifted he is. In classics including "Remembering Needleman", "The Kugelmass Episode", "Confessions of a Burglar", and others, Allen discusses such subjects as the nature of relativity, the UFO menace, and the predicament of modern man. Side Effects compiles 17 of Allen’s best New Yorker essays and offers wisdom and laughs in equal measure: "Ah, God, how the mind boggles when it turns to moral or ethical considerations. Better not to think too much. Rely more on the body - the body is more dependable. It shows up for meetings, it looks good in a sports jacket, and where it really comes in handy is when you want to get a rubdown."

Toda la literatura es una nota a pie de página del FAusto. No tengo ni idea de lo que quiero decir con esto.

Soubor sedmi půvabných, krátkých próz, které čtenáře zaujmou především kromobyčejnou pestrostí a neuvěřitelnou lehkostí, s jakou byly napsány. A to nezávisle na šíři volených prostředí, ve kterých se jednotlivé minipříběhy odehrávají, psychiatrickou léčebnou počínaje a Kubou konče.