Branislav Kovár Libros

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmtokolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií. Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Historické texty ukazujú, že naši predkovia čelili rovnakým dilemám ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek, pričom najnovšie výskumy naznačujú, že za touto krutou činnosťou môže byť „marketingové" súperenie cirkví. Kniha zachytáva významné historické príbehy od praveku po 20. storočie a prináša najnovšie informácie od historikov a archeológov. Hrdinami sú známe osobnosti ako Adolf Hitler, Winston Churchill, „Červený barón", Marcus Aurelius a Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti sú vhodné na čítanie pri krátkej prestávke alebo pri vychutnávaní rannej kávy, pričom sa môžete venovať aj obľúbeným príbehom dlhšie. Zaujímavé fakty zahŕňajú, že pravekí lovci nekopali mamutom pasce a „ropou" staroveku bolo drevo, ktoré ovplyvnilo históriu tisícky rokov. Rímska ríša existovala dlhú dobu, a jej koniec nemusel byť spôsobený len vpádmi barbarov, ale aj epidémia „bratranca" eboly. Mŕtvi vojaci z napoleonských vojen sa stávali zdrojom žiadaných zubných protéz, pričom populárne boli „zuby od Waterloo".

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Malé zmeny klimatických podmienok mohli fatálne zasiahnuť spoločnosti na rôznych kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci skúmali, ako klíma formovala naše a svetové dejiny. Často bola určujúcim faktorom pre kolaps civilizácií. Mnohé spoločnosti sa snažili chrániť pred prírodnými vplyvmi budovaním priehrad, presunom na vidiek alebo prosbami k bohom. Obyvatelia Južnej Ameriky obetovali životy svojich blízkych v obave pred dažďom. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu a ovplyvnila zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli prispieť aj k zániku Veľkej Moravy. Na druhej strane priaznivé podmienky podporovali rozvoj ríš ako Čína, Rímska ríša či Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme osídlili Vikingovia Grónsko a doplavili sa do Ameriky. Migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta a krížové výpravy boli tiež ovplyvnené prírodnými faktormi. Klimatické podmienky podporovali rozmach stredovekej Číny, ale vlhké obdobie v Strednej Ázii mohlo priniesť pandémiu do Európy a Afriky. Zánik mayských mestských štátov a hladomory v moderných dejinách sú tiež spojené s klimatickými zmenami. Erupcia sopky Tambora spôsobila významné klimatické anomálie, a výkyvy klímy prispeli k pandémii španielskej chrípky a Arabskému jaru. Aj malé zmeny klímy mali zásadný vplyv na interakcie medzi ľudskými spoločenstvami.

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu. V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách neslávne známa čierna smrť, pravdepodobne najdesivejšia a najtragickejšia pandémia v dejinách. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali „biologickými zbraňami“ Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov. O nepoučiteľnosti ľudstva z vlastných dejín svedčia smrtiace vlny rôznych druhov chrípky, ktoré sprevádzali celé 20. storočie. Kniha ponúka texty renomovaných archeológov a historikov, sumarizujúce epidemické i pandemické nákazy, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať.