Pohľad rešpektovaného komentátora.
Kedy bude cirkev hodná svojho pápeža? Prečo je emancipácia hlúposti nebezpečná? Rozumieme tomu že sa nehnedne len zo slnka? Nová kniha Michala Havrana nie je len akýsi pokus o naivný dialóg, ale diagnostika nových tvárí fašizmu a toho, čo sa so Slovenskom deje. Pod hlavičkou SME autor z týždňa na týždeň píše o rôznych aktuálnych, ale aj nadčasových témach. Vybrali sme Havranove autorské strany, ktoré svoj odkaz nestrácajú, ale časom získavajú nový rozmer. V tejto knihe vám ich prinášame.
Umierajúci muž v umierajúcej dobe rekapituluje svoj život, ktorý sa premenil na ideológiu. Román je pokusom o generačné vyrovnanie sa so súkromnými dilemami, ktoré vznikli pôsobením ideológie na vzťahy, ale aj snahou preskúmať hĺbku vnútorného rozrušenia a pôsobenia ideológie na správanie protagonistov na rozhraní spoločenského a súkromného života.
Autor ako mladý žurnalista dostal od priateľa, kubánskeho veľvyslanca, čerstvý výtlačok denníkov Ernesta Che Guevaru. Kniha sa neskôr stala svetovým bestsellerom. Išlo o čerstvé kubánske vydanie zápiskov ikony partizánskeho boja proti americkému imperializmu, muža, ktorý svojimi činmi inšpiroval a fascinoval milióny mladých ľudí na celom svete. Písal ich počas jedenásťmesačného zápasu ako veliteľ bojového oddielu partizánov v Bolívii. Do krajiny, kde bol pri moci diktátor Barrientos, Che Guevara odišiel z Kuby oslobodenej od diktátora Batistu , aby začal novú revolúciu. Tá sa mala rozšíriť do celej Latinskej Ameriky. Autor pátral po stopách Che Guevaru v Havane, Nikarague, Paríži, Moskve, Washingtone či v Miami na Floride. Pomohli mu aj postrehy bývalého spravodajcu Československého rozhlasu v Lime Valentína Benčaťa. Dlho sa nevedelo, že Che Guevara žil krátko aj neďaleko Prahy. Na príbehu, pôvodom Argentínčana, Ernesta Che Guevaru ani čas neubral nič z jeho revolučnej legendy. Tá napriek všetkým ideologickým obratom žije naďalej.
Po smrti Stalina v roku 1953 sa po zákulisných politických bojoch na čelo Sovietskeho zväzu dostal Nikita Chruščov. Ako generálny tajomník strany sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti. Prvým krokom bola tvrdá kritika Stalina a jeho kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na XX. zjazde komunistickej strany Sovietskeho zväzu so zásadným prejavom. V ňom odhalil Stalinov systém diktátorského vládnutia. Prejav bol určený len delegátom zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť. V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v krajinách budujúcich socializmus. Sekretárka poľského predsedu strany Edwarda Ochabu udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim, ktorému kópiu požičala. Tak sa text prejavu dostal k agentovi izraelskej tajnej služby a do americkej CIA – a odtiaľ do redakcie denníka The New York Times. Vďaka poľskému novinárovi sa celý svet dozvedel o Stalinových zločinoch a kulte osobnosti.
Richard Švehla bol môj priateľ. Začal ako československý diplomat, no stal sa americkým špiónom. Pracoval pre CIA. Nezradil vlasť, iba prebehol na druhú stranu. Ako mi sám povedal, chcel uniknúť pred prudko sa meniacimi politickými a spoločenskými pomermi. Dej knihy sa pridržiava faktov a je zasadený do chronológie, kontextu a súvislostí prevratnej doby.
Apokalyptická a prorocká literatúra sa v stredoveku tešila v európskom teologickom prostredí mimoriadnej obľube. Otázky týkajúce sa prichádzajúcej katastrofy, ale aj následnej budúcnosti a najmä budúceho politického času, boli v centre stredovekého myslenia. Kniha Apokalypsy je prvým súvislejším prehľadom kľúčových textov apokalyptickej literatúry, ktorá formovala modernú politickú teológiu. Texty ako Sibyla Tiburtinská, Pseudo-Metodova apokalypsa či Danielove vízie, ktoré sme doteraz poznali len v gruzínskych, arménskych, syriackych, staroslovanských, gréckych a latinských verziách, sa konečne dočkali nie len slovenského prekladu, ale aj kritickej analýzy. Vďaka tejto analýze Michal Havran odkryl politické i náboženské motivácie ich autorov a ukázal, ako je apokalyptická literatúra úzko prepojená s politickou propagandou, túžbou získať kontrolu nad budúcnosťou a vybaviť panovníka či vládcu metafyzickým poslaním Mesiáša. Apokalyptické vízie a ich zneužívanie ako nástroja tematizovania dejín, spoločenskej mobilizácie a politickej propagandy, sú pritom aktuálne dodnes.
V roku 2011 sa vo svetových médiách objavilo spojenie Arabská jar, označujúce sériu demokratických revolúcií v arabskom svete. Tento projekt nadväzoval na americkú intervenciu v Iraku, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych. Po páde irackého prezidenta Saddáma Husajna však demokracia nenastala, čo viedlo stratégov dvoch amerických prezidentov k konceptu zmeny režimov, zakrytému falošným heslom o arabskej jari. Vo Washingtone sa domnievali, že odstránením ďalších „diktátorov“, ako Muammara Kaddáfího v Líbyi či Bašára Asáda v Sýrii, a s prižmúrenými očami na pád egyptského prezidenta Husního Mubaraka, nastane v arabskom svete nový demokratický začiatok. Plán však totálne zlyhal a na scéne sa objavil Islamský štát. Irak dnes neexistuje ako štát, Líbya má dve vlády a veľké časti územia ovládajú islamisti, Egypt je opäť pod kontrolou armády, Jemen krváca, Sýria sa stále nevie spamätať z občianskej vojny a Európu zaplavili milióny utečencov. Naopak, stredoveké monarchie v Saudskej Arábii a Katare, podporované Západom, fungujú. Autor, ako novinár, navštívil tieto krajiny a podáva svedectvo o tragédii arabského sveta, ktorý platí daň za svoju strategickú polohu a ropné bohatstvo.
Predstavte si, že sa na svet pozeráte iba ušami. A počujete úplne všetko.
Dej románu Kandidát sa odohráva počas prezidentskej kampane pred nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v jednej konkrétnej krajine. Hlavný hrdina sa živí odpočúvaním a písaním denníkov. Netuší, pre koho pracuje. Sleduje a odpočúva biskupa Jozefa, šialeného majiteľa reklamnej agentúry Adama Lamberta a nevýrazného prezidentského kandidáta s írečitým menom Potôň. Nadšenie z novej zákazky však vystrieda znechutenie z manipulačných hier vplyvných ľudí.
Kandidát je politická fraška, smutno-smiešne zobrazenie toho, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a veľmi ľahko udiať môže.
Knižné vydanie Kandidáta sa stalo podkladom pre rovnomenné filmové spracovanie v réžii Jonáša Karáska.
Devadesátky v Bratislavě. Sex, drogy a okultismus v hlavním městě nicoty. Analfabet je generační román s dráždivou příchutí černého romantismu, zároveň vyznívá jako nenávistná pocta rodnému městu, městu-omylu, ideálnímu prostoru pro přípravu sebevraždy.
Děj románu se odehrává v éře společenské transformace, v momentě, kdy se pádem starého režimu ve společnosti uvolňuje obrovská energie. Lidé ji však nehodlají využít k obnově svobody a duchovních hodnot, nýbrž k zuřivému pěstování konzumu.
Této motivaci podléhá i spiritualita — stává se předmětem kšeftování a podvodů, je přetvořena ve falešný idol zoufalců toužících dát svému životu smysl.
Společnost ovládají úspěšní predátoři, kdežto „ztracené existence“, neschopné aklimatizovat se na nové poměry, smutně živoří.
Hrdinové románu patří k těm druhým. Razí si cestu mezi mafiány, prostitutkami, feťáky a šarlatány a jejich osudy se přitom nebezpečně stahují kolem jednoho ukradeného středověkého rukopisu. Rozbíhá se mystický příběh o knize s nerozluštitelným obsahem. Originální zpráva o střední Evropě, Slovensku a jeho metropoli může začít.
