Los diarios y cartas de Etty Hillesum, escritos entre 1941 y 1943 durante la ocupación alemana de Ámsterdam, ofrecen una profunda visión del espíritu humano ante una adversidad inimaginable. Sus escritos, publicados póstumamente, exploran su viaje espiritual interior, su lucha con la fe y su creciente compromiso de servir a los demás a pesar del peligro personal. La obra de Hillesum es un poderoso testimonio de resiliencia y de la capacidad de encontrar luz incluso en los momentos más oscuros.
Etty hillesum fue una mujer judia que murio en el campo de concentracion de auschwitz. Antes de eso, habia elegido voluntariamente la deportacion cuando las tropas alemanas entraron en holanda. En el campo de westerbork, que seria antesala de la muerte para muchos judios holandeses, etty hillesum trabajo como manera de solidarizarse con la suerte de los suyos. Esta publicacion recoge sus cartas dirigidas a amigos y familiares, algunas desde amsterdam pero la mayoria desde el campo de westerbork, durante los años 1941 a 1943.
For the first time, Etty Hillesum's diary and letters appear together to give us the fullest possible portrait of this extraordinary woman in the midst of World War II. In the darkest years of Nazi occupation and genocide, Etty Hillesum remained a celebrant of life whose lucid intelligence, sympathy, and almost impossible gallantry were themselves a form of inner resistance. The adult counterpart to Anne Frank, Hillesum testifies to the possibility of awareness and compassion in the face of the most devastating challenge to one's humanity. She died at Auschwitz in 1943 at the age of twenty-nine.
The remarkable last letters of Etty Hillesum--unsurpassed in Holocaust literature (New York Times Book Review)--a companion to and completion of her diary An Interrupted Life, which caused a sensation here and abroad.
Etty Hillesum (1914-43) lived in Amsterdam, like Anne Frank, and like her she kept a diary. 'All the writings she left behind,' writes Eva Hoffman in her Preface to this edition of her diaries and letters, 'were composed in the shadow of the Holocaust, but they resist being read primarily in its dark light. Rather, their abiding interest lies in the light- filled mind that pervades them and in the astonishing internal journey they chart. Etty's pilgrimage grew out of the intimate experience of an intellectual young woman - it was idiosyncratic, individual, and recognisably modern... The private person who revealed herself in her diary was impassioned, erotically volatile, restless... Yet she had the kind of genius for introspection that converts symptoms into significance and joins self-examination to philosophical investigation... In the last stages of her amazing and moving journey, Etty seemed to attain that peace which passeth understanding... Finally, however, the violence and brutality she saw all around her overwhelmed even her capacity to understand... But by knowing and feeling so deeply and fully, an unknown young woman became one of the most exceptional and truest witnesses of the devastation through which she lived.'
Pútavé čítanie Denníkov mladej holandskej Židovky Etty Hillesum (1914 – 1943) odhaľuje jej mimoriadny životný príbeh, neobyčajnú duchovnú skúsenosť, ktorá sa zrodila v hrôze holokaustu: zaznieva v nich bezhraničná dôvera v Boha, detská jednoduchosť a otvorenosť, úplná oddanosť a služba blížnym. Skúsenosť utrpenia uprostred pekla hitlerovského prenasledovania v Amsterdame a neskôr v koncentračnom tábore Westerbork v nej neprekrýva zmysel pre krásu života.
Autorka Denníkov túžila stať sa spisovateľkou. Toto prianie sa jej paradoxne splnilo mnoho rokov po smrti. Jej dielo sa natrvalo zapísalo do európskej kultúry ako veľké svedectvo víťazstva postoja milosrdenstva a služby nad krutosťou a nenávisťou, ktorú hlásala a uplatňovala totalitná ideológia.
Denníky sa stretli s veľkým záujmom takmer vo všetkých krajinách západnej Európy.
Výběr dopisů Etty Hillesum, které psala svým přátelům a rodině v letech 1941-1943 střídavě z Amsterdamu a z tábora ve Westerborku, dokládá, že její korespondence je mimořádná a liší se od dopisů lidí postižených stejným osudem. Odlišnost je ve stylu dopisů, jasné linii myšlenek i v neobvyklém vyjadřování. Etty psala část dopisů ze svého bytu v Amsterdamu do koncentračního tábora ve Westerborku. Měla tam přítele, kterému ve svých dopisech vyprávěla o životě v Amsterdamu. Druhá část jejích dopisů vznikala v táboře Westerborku a Etty je posílala přátelům do Amsterdamu a Deventeru. Tyto dopisy obsahují popisy hrůz a teroru, ale i všedního života a vnitřní statečnosti, kterou nacházela u svých spoluvězňů. Dopisy a deníky, které tato židovská dívka psala v době druhé světové války, byly přeloženy do mnoha jazyků. Od prvního vydání deníků v roce 1981 patří Etty Hillesum k nejznámějším nizozemským spisovatelům. Čtenáři jejích dopisů a deníků nejsou jen židé, ale i křesťané a lidé hledající nábožensko-etické principy, které jsou platné i v současné době.
Válečné zápisky mladé holandské Židovky se na západě setkaly s náležitým uznáním. Etty si navíc uvědomovala svůj literární talent - chtěla se v budoucnosti stát spisovatelkou. To přání se jí paradoxně splnilo mnoho let po smrti. Její dílo se trvale zapsalo do evropské kultury jako veliké svědectví vítězství postoje milosrdenství a služby nad krutostí a nenávistí hlásanou a uplatňovanou totalitární ideologií. Ettina kniha byla a je v rodném Holandsku i takřka ve všech zemích západní Evropy skutečným bestsellerem objevujícím se ve stále nových překladech a vydáních.