Erika Brtáňová Libros

Zborník vznikol pri príležitosti 100. výročia narodenia Jozefa Ambruša (1914 - 1993), jedného z najuznávanejších odborníkov v oblasti textológie a editorstva. Poukazuje na dôležitosť a význam jeho vedeckých a editorských aktivít pre výskum a ukazuje, ako na výsledky jeho mnohostranného bádania nadväzujú nasledujúce generácie literárnych vedcov a kde, do akých problémových polí sa výskum ním sledovaných otázok situuje dnes. Osobnosť J. Ambruša pripomína odborná reflexia jeho pôsobenia aj spomienky bývalých spolupracovníkov. Odborný a ľudský profil J. Ambruša podáva biografické kalendárium, ktorého súčasťou je aj rozhovor iniciovaný S. Šmatlákom a publikovaný na sklonku Ambrušovho života, s akcentom na moment, že na cestu za vedeckým poznaním sa nemožno vydať bez osobného zaujatia skúmanou problematikou. V štvrtej časti zborníka sú zahrnuté tri pôvodné štúdie J. Ambruša, ktoré predstavujú rozličné fázy jeho vedeckého výskumu: O vydávaní slovenských literárnych prameňov, Spor Palkovičovcov, Ján Valentini (1756 - 1812).

Ladislav Bartolomeides (1754 - 1825) si svojou literárnou tvorbou spätou so širším spektrom vedeckých disciplín - s pedagogikou, etikou, históriou, geografiou, prírodovedou a teológiou - získal uznanie v habsburskom štáte už za svojho života. Jeho beletristickú tvorbu možno dnes prezentovať iba prostredníctvom jediného zachovaného diela Rozmlouvání Jozefa Druhého s Matějem Prvním Korvínus řečeným v království zemřelých (1790), ktoré je realizáciou vyhranenej a jasnej predstavy o smerovaní modernej slovenskej literatúry. Udalosti z uhorských dejín Bartolomeides podáva vo forme štylizovaného rozhovoru, pričom si za vzor berie antický dialóg, Rozhovory mŕtvych satirika Lúkiána zo Samosaty. Preto okrem monografickej štúdie venovanej autorskej osobnosti L. Bartolomeidesa obsahuje knižný titul aj transkribovanú verziu uvedeného diela a jeho preklad do súčasnej slovenčiny.

Literárni historici Jozef Minárik a Ján Mišianik za sebou zanechali úctyhodné vedecké dielo, ktoré je dodnes podnecujúce a inšpiratívne, a v mnohých ohľadoch stále východiskové. Obaja bádatelia boli svojho času vedeckými pracovníkmi Ústavu slovenskej literatúry SAV (Doc. Minárik 1953 - 1967, Doc. Mišianik 1950 - 1972) i vysokoškolskými pedagógmi na Univerzite Komenského. Obaja svojou prácou výrazne ovplyvnili podobu literárno-historiografických výkladov dejín slovenskej literatúry, keďže sami - už v roku 1958 - participovali na edičnom projekte tzv. akademických dejín slovenskej literatúry v rámci zväzku Dejiny staršej slovenskej literatúry (autori Jozef Minárik, Milena Michalcová, Andrej Melicherčík a Ján Mišianik). Pripomenutie ich osobnosti a vedeckého odkazu je preto prirodzeným vzdaním úcty a vďaky ich dnešných nasledovníkov.

Zborník obsahuje štúdie z dvoch pracovných stretnutí slovenských literárnych historikov, ktoré boli zamerané na odborné problémy súvisiace s interpretáciou literárnych textov domácej (uhorskej) proveniencie z obdobia stredoveku a renesancie. Príspevky sa dotýkajú stereotypov v doterajších interpretáciách konkrétnych literárnych textov, inšpirácií literárnohistorických výskumov pri ich výklade a významu sprístupňovania literárneho umenia v rámci vysokoškolského vyučovania.

Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812-1876) bol spojený s kňažskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka.

Tretí zväzok Literárnohistorického kolokvia uzaviera sériu pohľadov do staršej slovenskej literatúry. Zborník prináša súbor interpretačných štúdií o slovenskej literatúre z obdobia prelomu 18. a 19. storočia, ktoré označujeme tradične ako klasicizmus. Každý z autorov zameriava svoju pozornosť na žánrovo odlišný typ textov a uplatňuje aj odlišnú stratégiu výkladu a interpretačný jazyk. Rubrika Archív obsahuje komentovaný prepis kázne Prvotiny Služeb Božských (1783) od Michala Semiana.

Súbor štúdií k problematike barokovej poetiky a kultúry je v poradí tretím výstupom z cyklického projektu odborných stretnutí s názvom Literárnohistorické kolokvium, ktorého cieľom je oživiť vedeckú diskusiu o interpretačných možnostiach diel staršej slovenskej literatúry v kontexte troch línií: identifikácia výkladových stereotypov, aplikácia nových metodologických prístupov pri interpretácii textov a význam sprístupňovania literárneho umenia v rámci vysokoškolského vyučovania dejín staršej slovenskej literatúry. V zborníku je zaradených jedenásť statí o literatúre z obdobia 16. – 18. storočia, dotýkajúcich sa otázok vybraných žánrov (cestopisná a memoárová literatúra, smútočné tlače, kázne, apológie, piesňová tvorba a i.) aj širšieho literárnohistorického kontextu, a to aj v komparatívnom nasmerovaní.

Publikácia prináša dvanásť ukážok kázňovej prózy autorov, ktorí formovali tvár modernej slovenskej literatúry. Pre celistvosť jej obrazu je dôležité poznať aj kázňovú tvorbu. Lebo tá vplýva na estetické prežívanie širšieho okruhu recipientov, nastoľovala nadčasové otázky, ako sú zmysel ľudského života, miesto jednotlivca v spoločnosti jeho vzťah k priateľom, k rodine a jeho súkromný život, a sústreďovala pozornosť na pálčivé problémy doby.

Kniha Na margo staršej literatúry približuje situáciu v staršej slovenskej literatúre v rozmedzí II. až I8. storočia z hľadiska vývoja relevantných žánrov ako legenda, traktát, román a kázeň. V centre pozornosti sú predovšetkým špecifiká dobovej poetiky. Autorka sa pokúša ukázať, že i napriek odlišnej estetickej skúsenosti i mentálnemu ustrojeniu dnešného čitateľa možno staršie literárne texty čítať s porozumením, ba dokonca možno mať z ich čítania potešenie.