Už od začiatku deväťdesiatych rokov literárna kritika očakáva zásadný román, ktorý by reflektoval obdobie po roku 1989. Román Gabriely Rothmayerovej Vtedy na Východe má všetky ambície toto očakávanie naplniť. V diele opisuje všetky dôsledky (sociálne, kultúrne, ekonomické a ľudské), ktoré vyplynuli z novej spoločenskej situácie. Autorka zachytila celé spektrum názorov a presvedčení, ktoré nasledovali po veľkom spoločensko-politickom prelome. Aj keď sa jej reflexia v skutočnosti opiera o jej vlastné hodnotové ukotvenie, dokázala si zachovať kritický odstup nielen od minulosti, ale aj od prítomnosti. Román je hlboko umelecky presvedčivý, jednotlivé postavy dokonale vykresľujú charaktery tak typické pre našu súčasnosť. Vydanie diela zásadným spôsobom obohacuje reflexiu našej súčasnosti a na najvyššej umeleckej úrovni zachováva odkaz dneška budúcim generáciám.
300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
Novelou Šťastie je drina sa autorka pokúsila o moderné ženské romaneto vystavané na príbehu mladej psychologičky, ktorá vstúpi do manželstva pragmaticky, z túžby po dieťati, bez romantiky trubadúrskej lásky, čo vytvára vyhranenú až provokujúcu, vo výraze však skôr publicistickú ako románovú, optiku rozprávania z perspektívy súčasnej ženy...
Petra Colotku dlho priatelia nabádali napísať pamäti. Jeho život je obrazom
Slovenska, ako sa postupne vymanilo zo zaostalej agrárnej krajiny, prechádzalo
svojimi drámami, vrcholmi aj pádmi. Peter Colotka bol chlapcom zo Sedliackej
Dubovej na Orave, získal právnické vzdelanie a mal sa stať sudcom
Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Osud chcel inak, z právnika sa stal
politik a celý svoj život napokon strávil na tých najvyšších postoch. Po
Novembri 1989 dával o sebe vedieť veľmi zriedka, médiám sa vyhýbal, pretože s
nimi nemal dobré skúsenosti. Autorke poskytol rozhovor pre Nové slovo, a potom
raz jej zazvonil telefón a výsledkom sú stránky knihy Z archívu mojej pamäti.
Sú to nedokončené rozhovory, Peter Colotka vydal napokon vlastné pamäti, v
ktorých použil aj nahrané prepísané časti z týchto stretnutí, ale nie celé.
Autorka sa rozhodla doplniť ich týmto originálom. Spomienky vznikali počas
rozhovorov s bývalým predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky v
marci a apríli 2010 v jeho panelákovom byte v Bratislave.
Nová kniha Gabriely Rothmayerovej zapadá do jej predchádzajúcej tvorby, ktorá sa stretla s pozitívnym ohlasom čitateľov. Dielo zobrazuje súčasnosť cez jemnú prizmu nažitého s tlmeným humorom. Hoci názov Ako mladnú muži naznačuje erotiku, ide skôr o návnadu. Kniha sa vracia do Lastovičieho hniezda, autorkinho debutu, a prenáša čitateľa na Spiš medzi baníkov, pričom nesie znaky autobiografie. Rothmayerová predstavuje plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch, prežívajú emocionálne zvraty a čelí problémom, no zostávajú pevne na zemi. Veľké dejiny sú premietnuté do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich formovali, pričom autorka hľadá odpovede na otázky o svete, v ktorom žijeme, a o tom, ako mladneme. Politika nahrádza erotiku a autorka ponúka obrázky láskavého, no zvedavého človeka, ktoré zavŕši poviedka, podčiarkujúca, že banálnych príbehov je už dosť. Téma starnutia a kríza zrelého života majú v knihe významné miesto, pričom každá kapitola predstavuje svojský príbeh. Rothmayerová nešetrí svoje postavy, čím naznačuje kritiku doby a túžbu po zmene, čo pôsobí ako skrytá pointa jej autorskej výpovede.
Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka - obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Stretli sa v spoločnej knihe, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec. Lebo z jednej strany knižky Dve v tom je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou, z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich bytostne zaujímajú.
