Zbierka básní Uložená do stromov predstavuje kompaktnú a reprezentatívnu kolekciu mladej sviežej slovenskej poézie. Gluštíková sa nenecháva zväzovať svojimi bezprostrednými predchodcami a súčasníkmi; je iná prirodzene a tvorivo rozvíja vlastnú poetiku.
Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého. Krajina v Gluštíkovej básňach je totiž len zdanlivo anorganická: pulzuje, preniká, odovzdáva sa, prijíma i berie. Stáva sa predĺžením tela tak, ako sa telo stáva prirodzeným pokračovaním krajiny. Prestupovanie jedného druhým neraz pripomína obrad, rituál, pri ktorom telo zapĺňa medzery v hline, nechá zo seba vystúpiť drobné živočíchy a vracia ich tam, odkiaľ prišli. Hlina uzemňuje telo, ktoré súčasne upevňuje hlinu. Vzájomná závislosť sa pritom neriadi princípom moci, potreby ovládnutia jedného druhým, ale elementárnou potrebou byť. Jestvovanie, prežitie je neustále sprevádzané obraznými i doslovnými zosuvmi pôdy, priehlbinami v zemi a zároveň spomienkami na predkov, zosnulých blízkych i známych, ktorí často neumreli prirodzenou smrťou (telo nájdené vedľa cesty, telo v zákopoch, zmrznuté, zavalené, ležiace telo v útrobách oravskej krajiny). Gluštíkovej básne sú vynikajúcim príkladom toho, že mágiu nemusíme hľadať len na horách a nížinách Škandinávskeho polostrova. Rovnako pulzujúca, divoká, tajomná a starobylá môže byť aj zem na severozápade Slovenska. (Lenka Šafranová)
Príbehy, momenty a "zapisovanie tela" sú súčasťou Atlasu biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), druhej básnickej zbierky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou postáv, odhaľujúc intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek. Názvy básní uvádzajú do kontextu konkrétnych osôb, ich mien, profesií, veku a životných situácií. Výsledkom sú epické "kontextuálne" básne, plné emócií a ľudí. Od dievčenských fantázií sa autorka posúva k projekciám, premenám a traumám, od rodových stereotypov k netradičnému vnímaniu každodennosti. V zbierke vystupujú vdovci, manželia, spolubývajúce, milenci, lekári a dcéry, pričom nachádzame široké spektrum osudov, vrátane veľrybích bytostí, kozmonautiek, feministiek a transexuálok. Z obsahu sa dostávame k podstate životných situácií a existenciálnemu hľadaniu. Zbierka je rozdelená do dvoch kapitol: O ľudskosti (pod vplyvom mäsa) a O rybách a rodoch (biologické cykly). Autorka inovatívne analyzuje ľudské telo, jeho rast, cykly a duševné pochody, pričom reflektuje vzťahy a tematizuje menštruačný cyklus a každodenné rituály. Gluštíkovej dielo usiluje o novú dimenziu vnímania ženstva, sprevádzajúc nás domorodými svetmi, sexuálnou revolúciou a nezvyčajnými životnými situáciami.