Vladimír Roy Libros

Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia. Do knižného výberu Vpísané do noci sú zaradené básne vnútorného monológu, básnické reflexie a mučivé otázky bez možnosti nájsť odpovede, ktoré zriedkavo presvetľujú záblesky pokoja a istoty. Molová poloha básnika pretrváva už storočie a ukazuje, že slovenská poézia má v Royovi básnika, ktorého dielo je stále živé a hľadajúce vnímavého adresáta. Knihu ilustrujú ukážky z tvorby sochára Štefana Papča. Výber textov a doslov Peter Trizna.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Je tvorcom novej metafory a jedinečných symbolistických obrazov. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný sbírka z publikace: Vladimír Roy: Básne. SVKL Bratislava. 1963. 363. dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská zodpovedná redaktorka.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Poézia bola preňho aktom sebavyjadrenia, básne odrážajú jeho pocity a náladu jeho duše. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Vladimír Roy. Básne. SVKL. Bratislava 1963. 363 s. Dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská, zodpovedná redaktorka.

Zbierka intímnej, ľúbostnej a prírodnej lyriky. Poézia zo Zlatého fondu SME.

El narrador relata el imparable asalto de los invasores de Marte, que conduce a la aparente caída inevitable de la humanidad en esta obra fundamental de la imaginación literaria y novela pionera del género de ciencia ficción. Publicada por primera vez en 1897, La guerra de los mundos se narra en un estilo claro, casi documental. El entorno representado de manera realista, con ciudades y calles descritas con precisión, otorga un impacto inolvidable al ataque marciano y al posterior colapso del orden en la Inglaterra victoriana. El Imperio Británico despliega sus más poderosas máquinas de guerra sin éxito, mientras el narrador, en fuga, se ve reducido a esconderse en las ruinas de la civilización, acechado por un enemigo inhumano. Adaptada repetidamente al cine y la televisión, el concepto central de la novela sobre la humanidad bajo ataque por extraterrestres ha resonado en la cultura popular y ha inspirado numerosas imitaciones en el género de ciencia ficción. Esta novela sigue conservando un sentido de maravilla sobrenatural y una intensidad desgarradora hasta el día de hoy.

A gripping portrayal of London's dark criminal underbelly, the story follows Oliver Twist, an orphan who faces evil and adversity from birth, shocking readers upon its publication. After escaping the workhouse and the pompous Mr. Bumble, Oliver is drawn into a den of thieves filled with vivid characters like the Artful Dodger, the brutal burglar Bill Sikes, his dog Bull's Eye, and the prostitute Nancy, all under the watchful eye of master-thief Fagin. Blending Gothic Romance, Newgate Novel elements, and popular melodrama, Dickens crafted a new kind of fiction that critiques a cruel society, imbued with a sense of threat and mystery. The narrative explores themes of poverty, crime, and the struggle for identity, highlighting the harsh realities of life for the underprivileged in Victorian England. Through Oliver's journey, Dickens sheds light on social injustices, making "Oliver Twist" a timeless exploration of humanity and morality.

Výber zostavil, štúdiu a poznámky napísal Ján Brezina.

Slovenský básnik Vladimír Roy (1885 – 1936), vedúca osobnosť druhej vlny slovenskej literárnej moderny, sa liečil a zomrel v Novom Smokovci. Šťastnou zhodou okolností Archív literatúry a umenia v Martine ukončil spracovanie jeho korešpondencie, ktorú mu zverila básnikova dcéra Zorka Belanová-Royová krátko predtým, ako Podtatranská knižnica začala so svojím výskumom. Sám svojej tatranskej korešpondencii prikladal veľký význam, prosil manželku, aby mu ju odkladala. Je to nesmierne cenné svedectvo o utrpení človeka, ktorý do poslednej chvíle myslel viac na iných ako na seba.