Alexandr Alexandrovič Blok Orden de los libros

Poéma Dvanásť Alexandra Bloka symbolicky zachytáva búranie starého poriadku a vznik nového sveta počas revolúcie v roku 1917. Dielo, napísané tesne po revolučných udalostiach, reflektuje autorov protirečivý postoj k prebiehajúcim zmenám a atmosféru v Petrohrade. Blok, narodený 28. novembra 1880 v Petrohrade, je považovaný za jedného z najvýraznejších básnikov strieborného veku. Poéma Dvanásť, publikovaná prvýkrát v marci 1920, je jeho reakciou na revolúciu, ktorú vnímal ako pozitívnu metamorfózu a duchovnú transformáciu Ruska. Blok vo svojom článku z roku 1918 zdôraznil, že revolúcia je potrebné počúvať „z celého tela, srdca a vedomia“. Jeho revolučný duch však nebol spojený s boľševickou ideológiou. V diele sa objavujú kľúčové kresťanské obrazy, ako napríklad Spasiteľ s „krvavou vlajkou“, čo vedie k rôznym interpretáciám. Blokova poéma je bohatá na alegórie a jasne čitateľné symboly, pričom emocionálne preniká do atmosféry revolučného hlavného mesta. Porozumenie týmto nuansám je nevyhnutné. Poéma Dvanásť je súčasťou povinného čítania v ruských školách.

Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta „Neznámej“. Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.

"Трагическим тенором эпохи" назвала Блока Анна Ахматова. "Тенор" - кумир публики, культовый герой... Именно таковым и был А.Блок в глазах современников. Время, преломившееся в его поэзии, сам облик Блока - добавили эпитет "трагический". В настоящее издание вошли стихотворения Блока, составившие знаменитую Третью книгу стихов (1907-1916): циклы "Страшный мир", "Возмездие", "Ямбы", "Арфы и скрипки", а также поэма "Соловьиный сад". В качестве приложения дано эссе В.Ходасевича "Гумилев и Блок".

Výbor z veršů největšího básníka ruského symbolismu, který se vyvíjel od mlhavých linií plných tušení a víry v Lásku, Krásu a Moudrost k romantické desiluzívní a groteskní vizí světa týchž hodnot a který Říjnovou revoluci přijal jako očistnou bouři, již očekával. Výbor zahrnujerůzné básně z jeho tvorby, je však orientován zejména na poezii milostnou (výbor byl dělán, jak přiznává ediční poznámka, na základě subjektivního vkusu a intimního vztahu překladatele k některým autorovým básním).