Krv svätého Januária

Más información sobre el libro

Život chudobných obyvateľov Posillipa, ako sú rybári a stánkoví predavači, sa začína meniť koncom štyridsiatych rokov, keď prichádzajú emigranti z východnej Európy. Títo obyvatelia sú fascinovaní tajomným starším párom, „učeným pánom“ a jeho spoločníčkou, o ktorých sa rýchlo šíri správa, že chcú spasiť svet. Chudobní Taliani, rozdelení medzi komunistami a cirkvou, s nádejou hľadia na „učeného pána“, presvedčení, že im prinesie lepší život. V Neapoli sa každý rok koná oficiálny zázrak, keď v dóme kypí krv svätého Januária. Okrem toho existujú aj neoficiálne prípady divých zázrakov. Emigrácia je považovaná za zázrak, no takéto udalosti sú zriedkavé. Každú nedeľu niekto vyhrá na športových stávkach, čo sa tiež považuje za zázračné. Raz starena v Piemonte vyhrala sedemdesiat miliónov lír, ale stratila tiket a nemohla si peniaze prevziať, čo sa považovalo za prekliaty zázrak. Obyvatelia veria, že na zázrak nestačí len čakať; treba mať dôvtip a byť v strehu, keď sa v ovzduší vznáša pach zázraku. Na zázrak je potrebné mať čuch, sluch a ostré oči.