Más información sobre el libro
Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird's-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psychológie a medicíny. Potom v zime nadišiel čas zabíjačiek a ujo mi povedal: „To prasa, čo sme zabili, sa podobalo na toho tvojho Neckářa, malo oči tak blízko pri sebe." Urazená som odišla, bolo mi do plaču. Moja sokyňa vyhrala. Na jej Gotta si nikto netrúfol. Prasa, ktoré viselo rozpolené na hákoch, už nemalo hlavu, žiadnu tvár. Ženy umývali črevá, aby krvavničky a jaterničky nesmrdeli. Potom sa podával ovar. Keď ma nikto nevidel, chodila som kradnúť soľ zo stola v kuchyni. Oblizla som si prst, namočila do soli a znovu oblizla. Zakaždým som si sľúbila, že to bolo naposledy, ale o chvíľu som to urobila znovu. Premýšľala som, či je to krádež a či sa mám z toho vyspovedať.
Compra de libros
Lásky nebeské, Jana Juráňová
- Idioma
- Publicado en
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa blanda)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Lásky nebeské
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Jana Juráňová
- Editorial
- Aspekt
- Publicado en
- 2010
- Formato
- Tapa blanda
- Páginas
- 240
- ISBN10
- 8085549891
- ISBN13
- 9788085549898
- Serie
- Etiquetas
- Ficción, Cuentos cortos
- Calificación
- 3 de 5
- Descripción
- Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird's-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psychológie a medicíny. Potom v zime nadišiel čas zabíjačiek a ujo mi povedal: „To prasa, čo sme zabili, sa podobalo na toho tvojho Neckářa, malo oči tak blízko pri sebe." Urazená som odišla, bolo mi do plaču. Moja sokyňa vyhrala. Na jej Gotta si nikto netrúfol. Prasa, ktoré viselo rozpolené na hákoch, už nemalo hlavu, žiadnu tvár. Ženy umývali črevá, aby krvavničky a jaterničky nesmrdeli. Potom sa podával ovar. Keď ma nikto nevidel, chodila som kradnúť soľ zo stola v kuchyni. Oblizla som si prst, namočila do soli a znovu oblizla. Zakaždým som si sľúbila, že to bolo naposledy, ale o chvíľu som to urobila znovu. Premýšľala som, či je to krádež a či sa mám z toho vyspovedať.