Parámetros
- 77 páginas
- 3 horas de lectura
Más información sobre el libro
FEMMES, aký titul by bol spravodlivejší a rezonantnejší? V prednáške z roku 1972 sa skutočne objavili takéto návrhy: „Žena bude mojím predmetom“, „Neexistuje bytie alebo esencia ženy alebo sexuálnej diferencie...“, „Žena teda nebude mojím predmetom“, atď. Aby „dešifrovala túto inskripciu ženy“, písanie už nemôže dostávať svoje príkazy od filozofie alebo literatúry. Jacques Derrida tu mobilizuje otázku (za akých podmienok by písanie žien—o ženách a vracajúce sa k ženám—bolo, ak vôbec, možné a písania žien?); uvádza do série svoje nevyhnutnosti, páky, trajektórie, obraty, úskoky, apórie atď. Nevyhneme sa provokácii Nietzscheho. Jeho výroky o štýle, jeho štýly samy o sebe nie sú ničím iným ako výbuchmi za a proti ženám. Ako mohol tento odporca feminismu chápať afirmáciu žien? Ak sa inde obnoví nietzscheovská interpretácia; ak sa vo všetkých smeroch, v jazyku, mimo jazyka, poddáme takýmto „ostrohám“, potom enigmy, na prechode, urobia útes: napríklad heideggerovská interpretácia Nietzscheho alebo, pri jeho opustenej krypte, táto malá veta: „Zabudol som svoj dáždnik.“
Compra de libros
Ostrohy : štýly Nietzscheho, Jacques Derrida, Martin Kanovský
- Idioma
- Publicado en
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa blanda),
- Estado del libro
- Muy Bueno
- Precio
- 3,19 €
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Ostrohy : štýly Nietzscheho
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Jacques Derrida, Martin Kanovský
- Editorial
- Archa
- Publicado en
- 1998
- Formato
- Tapa blanda
- Páginas
- 77
- ISBN10
- 8071151343
- ISBN13
- 9788071151340
- Serie
- Recogida
- Filozofia do vrecka
- Etiquetas
- No ficción, Ciencias sociales, Filosofía, Francia, Teorías científicas
- Título original
- Éperons. Les Styles de Nietzsche
- Calificación
- 3,6 de 5
- Descripción
- FEMMES, aký titul by bol spravodlivejší a rezonantnejší? V prednáške z roku 1972 sa skutočne objavili takéto návrhy: „Žena bude mojím predmetom“, „Neexistuje bytie alebo esencia ženy alebo sexuálnej diferencie...“, „Žena teda nebude mojím predmetom“, atď. Aby „dešifrovala túto inskripciu ženy“, písanie už nemôže dostávať svoje príkazy od filozofie alebo literatúry. Jacques Derrida tu mobilizuje otázku (za akých podmienok by písanie žien—o ženách a vracajúce sa k ženám—bolo, ak vôbec, možné a písania žien?); uvádza do série svoje nevyhnutnosti, páky, trajektórie, obraty, úskoky, apórie atď. Nevyhneme sa provokácii Nietzscheho. Jeho výroky o štýle, jeho štýly samy o sebe nie sú ničím iným ako výbuchmi za a proti ženám. Ako mohol tento odporca feminismu chápať afirmáciu žien? Ak sa inde obnoví nietzscheovská interpretácia; ak sa vo všetkých smeroch, v jazyku, mimo jazyka, poddáme takýmto „ostrohám“, potom enigmy, na prechode, urobia útes: napríklad heideggerovská interpretácia Nietzscheho alebo, pri jeho opustenej krypte, táto malá veta: „Zabudol som svoj dáždnik.“