Bookbot

Analytická historiografia versus národné dejiny

Parámetros

  • 230 páginas
  • 9 horas de lectura

Más información sobre el libro

Cieľom tejto knihy je jednak poukázať na ideologickú podmienenosť a pomýlenosť národných historiografií, jednak navrhnúť opatrenia, ktoré by umožňovali kritickú reflexiu deformujúcich vplyvov, ktoré môžu mať na historické bádanie naivné koncepcie bežných ľudí. Nakoniec cieľom tejto knihy je navrhnúť teoretický prístup k analytickému štúdiu fenoménu utvárania sociálnej reality „národov" v období uplynulých dvoch storočí. Autor sa pokúša predložiť alternatívny prístup k štúdiu minulosti, v ktorom historik neuvažuje o „národe" ako objektívnej entite, ale ako o kategórii sociálnej praxe, o pojme a predstave a identifikačnom rámci, ako o ideovo-kultúrnej a politickej forme organizácie spoločnosti, ktorá sa na rôznych miestach sveta začala objavovať v priebehu 19. storočia a v 20. storočí sa v celosvetovom meradle stala de facto jedinou predstaviteľnou formou sociálneho usporiadania ľudských spoločností.

Compra de libros

Analytická historiografia versus národné dejiny, László Vörös

Idioma
Publicado en
2010
product-detail.submit-box.info.binding
(Tapa blanda)
Te avisaremos por correo electrónico en cuanto lo localicemos.

Métodos de pago

Nadie lo ha calificado todavía.Añadir reseña

Título
Analytická historiografia versus národné dejiny
Idioma
Eslovaco
Publicado en
2010
Formato
Tapa blanda
Páginas
230
ISBN10
8884927412
ISBN13
9788884927415
Serie
Descripción
Cieľom tejto knihy je jednak poukázať na ideologickú podmienenosť a pomýlenosť národných historiografií, jednak navrhnúť opatrenia, ktoré by umožňovali kritickú reflexiu deformujúcich vplyvov, ktoré môžu mať na historické bádanie naivné koncepcie bežných ľudí. Nakoniec cieľom tejto knihy je navrhnúť teoretický prístup k analytickému štúdiu fenoménu utvárania sociálnej reality „národov" v období uplynulých dvoch storočí. Autor sa pokúša predložiť alternatívny prístup k štúdiu minulosti, v ktorom historik neuvažuje o „národe" ako objektívnej entite, ale ako o kategórii sociálnej praxe, o pojme a predstave a identifikačnom rámci, ako o ideovo-kultúrnej a politickej forme organizácie spoločnosti, ktorá sa na rôznych miestach sveta začala objavovať v priebehu 19. storočia a v 20. storočí sa v celosvetovom meradle stala de facto jedinou predstaviteľnou formou sociálneho usporiadania ľudských spoločností.