Parámetros
Más información sobre el libro
…Videl ho bežať, syna svojho jediného, zrenicu svojho oka, radosť a pýchou svojej staroby, videl ho predbiehať po jednom kráľových milcov aj kňaza v posvätenej tunike — a potom videl mihnúť sa vzduchom kňazov obetný nôž a syna klesnúť na kolená, o dva schody nižšie od toho, na ktorom skamenel ohnivý oblak. Storfius zavrel oči, aby sa nemusel dívať na červený ker, zasadený medzi synove lopatky, rozkvitajúci čim ďalej, tým krvavejšími kvetmi a ťažko si sadol ku kráľovmu stolu. Mal pred sebou ešte jednu povinnosť: Zosňať kliatbu zo Sirikisinej nevinnej hlavy. Zodvihol ruku, ešte stále preteplenú synovým stiskom, že hodí kocku do kráľovho pohára, keď zo záhrady vyletel vysoký detský výkrik strachu, hrôzy, beznádeje a najväčšej ľudskej bolesti, uväznený jedenásť rokov v Siriki-sinom hrdle: — Matka! Každý ho počul a každý videl klesnúť Siiikis na kolená pred mŕtvym Miliatom. Jej biele ruky objímat červený ker, boriť sa múry kamenného domu a pukať sa zem a lámať sa staré stromy a padat žeravý popol a blížiť sa horu vody vody vody.
Compra de libros
Hriešna krajina Atlantis, Hana Zelinová
- Idioma
- Publicado en
- 1966
- Encuadernación
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Hriešna krajina Atlantis
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Hana Zelinová
- Editorial
- Obzor
- Publicado en
- 1966
- Formato
- Tapa dura
- Serie
- Etiquetas
- Ficción, Literatura eslovaca
- Calificación
- 4,35 de 5
- Descripción
- …Videl ho bežať, syna svojho jediného, zrenicu svojho oka, radosť a pýchou svojej staroby, videl ho predbiehať po jednom kráľových milcov aj kňaza v posvätenej tunike — a potom videl mihnúť sa vzduchom kňazov obetný nôž a syna klesnúť na kolená, o dva schody nižšie od toho, na ktorom skamenel ohnivý oblak. Storfius zavrel oči, aby sa nemusel dívať na červený ker, zasadený medzi synove lopatky, rozkvitajúci čim ďalej, tým krvavejšími kvetmi a ťažko si sadol ku kráľovmu stolu. Mal pred sebou ešte jednu povinnosť: Zosňať kliatbu zo Sirikisinej nevinnej hlavy. Zodvihol ruku, ešte stále preteplenú synovým stiskom, že hodí kocku do kráľovho pohára, keď zo záhrady vyletel vysoký detský výkrik strachu, hrôzy, beznádeje a najväčšej ľudskej bolesti, uväznený jedenásť rokov v Siriki-sinom hrdle: — Matka! Každý ho počul a každý videl klesnúť Siiikis na kolená pred mŕtvym Miliatom. Jej biele ruky objímat červený ker, boriť sa múry kamenného domu a pukať sa zem a lámať sa staré stromy a padat žeravý popol a blížiť sa horu vody vody vody.