Diabolská izba

Sir Arthur Conan Doyle (1859 - 1930) sa zapísal do sŕdc čitateľov ako stvoriteľ najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa, známeho po celom svete. Okrem detektívok sa Doyle venoval aj hororovej fantastike, ovplyvnenej jeho celoživotným záujmom o špiritizmus, keď sa stal aktívnym členom Society for Psychical Research. Paradoxne, jeho racionalistická metóda, vychádzajúca z medicínskeho školenia, ho priviedla k otvorenosti voči mysterióznym fenoménom, ktoré sa objavujú aj v jeho prózach. V týchto poviedkach sa skeptický hrdina, často rozprávač podobný Dr. Watsonovi, stretáva s tajuplnými úkazmi, ktoré nemožno racionálne vysvetliť. Doylove prózy majú napätie a otvárajú šerosvit dohadov, až kým nepríde záverečný šok, pričom neurčitosť zostáva. Témy ako prenasledujúca loď v polárnych pláňach, staroveké egyptské receptúry na oživovanie mŕtvych, médiá na špiritistických seansách a temné jaskyne s hrôzostrašnými tajomstvami sľubujú zážitok pre milovníkov hororovej fantastiky. Doyle však nikdy nevyužíva lacné nadprirodzené efekty; naopak, všetky mysteriózne javy skúma s vedeckou metodickosťou, akoby sa Sherlock Holmes ocitol v ríši okultných javov, v čase, keď špiritizmus bol považovaný za vedu.