Mária Papsonová Libros

Dobová kronika stredovekého nemeckého kupca, ktorý sa na začiatku 15. storočia uchytil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského, zachytáva jeho dobrodružstvá a stretnutia s významnými osobnosťami. Eberhard Windecke, narodený v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380, začal svoju kariéru ako kupec, čo ho priviedlo na cesty po Európe. Po stretnutí s uhorským kráľom Žigmundom v Nemecku v roku 1415 sa jeho život radikálne zmenil. Spočiatku sprevádzal kráľa na cestách po západnej Európe, neskôr sa presťahoval do Uhorského kráľovstva. Windecke sa ukázal ako schopný kupec, ale aj literárne nadaný pozorovateľ, ktorý zaznamenával svoje zážitky, postrehy a klebety. Jeho dielo ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia a poskytuje bohatý zdroj informácií o živote spoločenských elít, kultúre a hodnotách stredovekých ľudí. Dielo, napísané v stredovekej nemčine, je pre dnešného čitateľa ťažko prístupné, čo zvyšuje hodnotu jeho prekladu. Cieľovou skupinou sú odborníci aj široká verejnosť, pričom môže byť prínosné aj pre vyučovanie dejepisu. Windeckeho pohľad na historické udalosti a osobnosti učí kritickému mysleniu, čo je dnes veľmi potrebná zručnosť pre všetky vekové kategórie, najmä pre mladých.

Unikátna stredoveká kronika kostnického mešťana Ulricha Richentala zachytáva významný Kostnický koncil (1414 – 1418), ktorý zohral kľúčovú úlohu v odstránení rozkolu západnej cirkvi. Kronika popisuje zvolenie nového pápeža, upálenie Jána Husa a Hieronyma Pražského a predstavuje významné osobnosti vtedajšej politiky a intelektuálneho života, vrátane Žigmunda Luxemburského, iniciátora koncilu. Richental živým spôsobom vykresľuje každodenný život v Kostnici, od jedál účastníkov po zábavy a sviatky, pričom zachytáva aj ceny na trhoch a v hostincoch. Dielo má zásadný význam pre slovenské dejiny, keďže predstavuje prvý autentický prameň, ktorý označuje územie Slovenska ako osobitnú časť Uhorského kráľovstva. Richental spomína aristokratov prichádzajúcich zo „slovenských krajov“ medzi Moravou a Poľskom, čím dokazuje, že Slovensko malo v stredoveku vlastné povedomie. Kritická edícia Richentalovej Kroniky, ktorú preložila Mária Papsonová a doplnili historici František Šmahel a Daniela Dvořáková, vyjde vo farebnom prevedení s nádhernými stredovekými ilustráciami. Dielo získalo Cenu Mateja Bela za najlepší preklad vedeckého diela v roku 2009 a Poctu Literárneho fondu za výnimočný edičný čin.

Historický dobrodružný príbeh o krádeži kráľovskej koruny, strastiplnej ceste cez zamrznutý Dunaj z Vyšegrádu do Komárna, o odvážnej kráľovnej Alžbete a korunovácii dvanásťtýždňového Ladislava Pohrobka 15. mája 1440. Denník dvornej dámy o dobrodružstve, ktoré ju mohlo priviesť na popravisko. Poskytuje detailný pohľad do súkromia kráľovnej Alžbety (dcéry Žigmunda Luxemburského), ktorá sa nebála riskovať život pre šťastie svojho novonarodeného syna.

Najvýznamnejšou právnou knihou nemeckého stredoveku je Sachsenspiegel - Saské zrkadlo, súkromné dielo anhaltského rytiera Eike von Repgow, ktorý v rokoch 1220 až 1235 spísal dovtedy ústne tradované zvykové právo svojho kmeňa. Táto právna zbierka, pozostávajúca z krajinského a lénneho práva, presiahla ďaleko za hranice Saska a v oblastiach východnej kolonizácie sa stala synonymom pojmu "nemecké právo". O jej autorite svedčí aj skutočnosť, že sa veľmi často odpisovala a prekladala do iných dobových jazykov. Okolo polovice 13.storočia sa popri saskom krajinskom práve objavuje mestské právo. Keďže jeho počiatky siahajú do Magdeburgu, vošlo do histórie pod názvom Magdeburger Recht. Predkladaná publikácia uverejňuje preklad paralelne k odpisu nemeckej predlohy z roku 1378. Ako je to zaužívané v stredovekých právnych kódexoch, predchádza obom textom prehľadný register s nadpismi jednotlivých článkov nemeckého rukopisu (1378) a im zodpovedajúcich titulov v preklade do slovenčiny.

Antológia vznikla ako súčasť rovnomenného projektu Nemecké nárečia na Slovensku v rámci programu Menšinová kultúra.