Parámetros
- 221 páginas
- 8 horas de lectura
Más información sobre el libro
Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.
Compra de libros
Ako písať o dejinách, Paul Veyne
- Idioma
- Publicado en
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa blanda)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Ako písať o dejinách
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Paul Veyne
- Editorial
- Chronos (SK)
- Publicado en
- 1998
- Formato
- Tapa blanda
- Páginas
- 221
- ISBN10
- 8096786016
- ISBN13
- 9788096786015
- Serie
- Etiquetas
- No ficción, Ciencias sociales, Tema histórico, Historia, Temática filosófica, Filosofía, Historiografía, Filosofía de la Historia
- Primera publicación
- 1971
- Título original
- Comment on écrit l'historie suivi de Foucault révolutionne l'historie
- Calificación
- 3,7 de 5
- Descripción
- Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.