Más información sobre el libro
Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, a na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár. Uznesenie o publikovaní novely schválil ÚV KSSZ na osobný nátlak N. S. Chruščova. Najprv vyšla v časopise Novyj mir v r. 1962 a hneď nato začala vychádzať v státisícových nákladoch. Jej publikovanie v ZSSR znamenalo koniec mlčania o gulagoch a zároveň zmenu v postoji ľavicových síl Západu k sovietskemu zriadeniu. Preto ju v rokoch 1971 – 1972 na základe tajných inštrukcií vyradili z knižníc.
Compra de libros
Jeden deň Ivana Denisoviča, Aleksandr Isajevič Solženicyn
- Idioma
- Publicado en
- 2019
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Idioma
- Eslovaco
- Editorial
- Slovenský spisovateľ
- Publicado en
- 2019
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 144
- ISBN10
- 8022021423
- ISBN13
- 9788022021425
- Serie
- Etiquetas
- Ficción, Novelas históricas, Clásicos, Cuentos cortos, Rusia, Adaptada al cine, Novelas cortas, Literatura rusa, Vida cotidiana, Unión Soviética, Narración, Novelas autobiográficas, Campos de Concentración, Los Años 50 del Siglo XX, Crímenes del comunismo, Regímenes totalitarios, Siberia, Gulags, Campos de trabajo
- Primera publicación
- 1962
- Título original
- Один день Ивана Денисовича
- Calificación
- 4 de 5
- Descripción
- Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, a na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár. Uznesenie o publikovaní novely schválil ÚV KSSZ na osobný nátlak N. S. Chruščova. Najprv vyšla v časopise Novyj mir v r. 1962 a hneď nato začala vychádzať v státisícových nákladoch. Jej publikovanie v ZSSR znamenalo koniec mlčania o gulagoch a zároveň zmenu v postoji ľavicových síl Západu k sovietskemu zriadeniu. Preto ju v rokoch 1971 – 1972 na základe tajných inštrukcií vyradili z knižníc.





