Más información sobre el libro
Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".
Compra de libros
Patriarchova jeseň, Gabriel García Márquez
- Idioma
- Publicado en
- 2024
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa dura),
- Estado del libro
- Muy Bueno
- Precio
- 5,59 €
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Patriarchova jeseň
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Gabriel García Márquez
- Editorial
- Slovart
- Publicado en
- 2024
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 232
- ISBN10
- 8055666245
- ISBN13
- 9788055666242
- Serie
- Etiquetas
- Ficción, Clásicos, Muerte, Literatura española, Realismo mágico, Literatura hispanoamericana, Vejez, Regímenes totalitarios, Caribe, Literatura Colombiana, Novela sobre un dictador
- Primera publicación
- 1975
- Título original
- El otoño del patriarca
- Calificación
- 3,9 de 5
- Descripción
- Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".